Ževraj Pohoda?



novinka 17.07.2014, martin

Keď čakáte v nekonečnom rade na divadelné predstavenie postavené na pesničkách Jara Filipa a Milana Lasicu, rad sa nehýbe a zvnútra stanu vám zavolá naradostená kamarátka, že bola jedna z posledných, čo sa dostala dnu, posmutniete. Nesmiete sa však ľutovať dlho, lebo už o hodinu vystúpi, prezmenu v inom stane, samotný Lasica. Takže si bežíte chytiť miesto.

Na tohtoročnú Pohodu prišiel Milan sám. Bez Hot Serenaders, bez Havelku. Teraz to vraj roztáča s Petrom Lipom dokonca vo vlastnom štúdiu L+S (Peter Lipa "fjúčring" Milan Lasica) a na Pohode údajne ani nevie, čo vlastne robí. Ale ono je to úplne jedno, jedno kto vedie rozhovor, jedno kto dáva otázky. On každú pretaví v smiech, dobrá nálada sa dotkne každého. Bez výnimky. Rovnako bez výnimky na konci všetci vstanú a potleskom ďakujú.

Najväčším problémom Pohody je, že ak sa necháte strhnúť možnosťami, vlastnú pohodu si neustrážite. Každý sa s tým vyrovnáva po svojom. Niekto sa s tým, že všetko neuvidí, jednoducho zmieri. Nájde si pekné miesto (trebárs pri klavíri) a ľahne si, prípadne iné pekné miesto (v diskusnom stane) a sadne si. Iný po trenčianskom letisku jednoducho poletuje a spája, čo sa spojiť dá.

Ak máte priateľku maximalistku, chtiac nechtiac sa zaradíte do tej druhej skupiny. Tak sme napríklad spojili občerstvenie (sú veci, na ktorých jednoducho musíte trvať) s koncertom Billyho Barmana. Nebolo to zlé rozhodnutie. Rozpršalo sa. Výdatne. Na lavičke, pod “strechou”, s plným tanierom a pohárom, sa na to pozeráte úplne inak ako hudobník, ktorému dážď práve odniesol fanúšikov.

Šťastnejší boli Korben Dallas. Dážď im do vystúpenia nezasiahol, takže si mohli vychutnať pohoďácky dav bez prerušenia. Dav si naoplátku mohol vypočuť ako to ide spievajúcemu architektovi, či basgitarujúcemu novinárovi.

Ak ste si to po Dallasákoch namierili k pódiu najväčšiemu, privítal vás široký úsmev Ivana Mládka. A keďže sa rovnaký úsmev ťahal po tvárach všetkých prítomných, bolo jasné, že doznieval jeden z Ivanových vtipov. Nebol by to Ivan, keby vtipy nechal doma. Nenechal. Zobral ich so sebou. Aj s horolezcami, aj s Libunou, aj s Lenkou. Pred prídavkom Banjo Band ani nešiel do zákulisia. Napriek tomu Jóžin svoj súboj s prichádzajúcim mrakom prehral. Prišiel skutočne z bažin. Ako to s ním dopadlo nevieme. Odniesla nás voda.

Najpríjemnejším slovenským prekvapením bola v piatok Sima Martausová. Milé texty, bezprostredné vystupovanie a nefalšovaná radosť s priazne fanúšikov. Keď niekto pri sedení v cukrárni a pohľade na koláče vyprodukuje pieseň (tuším Želé), prestávam sa o jemnejšiu časť našej popmusic báť.

Ak ale máte pocit, že vám chýba niečo komornejšie, je tu Marián Varga. No a Marián si so sebou na sobotňajšiu Pohodu priviedol svoje noneto. To je keď spojíte sláčikové kvarteto s dychovým kvintetom. Ak k tomu poznáte zopár Hamelových piesní, Mariánov koncert sa vám môže zdať málinko povedomý. Jednoducho známe melódie v klasickom prevedení.

Ventil RG. Ste zvedaví koho tento projekt z dávnej minulosti pritiahol? Pritiahol každého koho by pritiahol aj Vidiek. Janko Kuric veru nikoho nepomýlil. Teda okrem seba, “Nech žije Vidiek!” vykrikoval, no potom dodal, “Bože, veď my sme Ventil.” Ľudia sa bavili. Rovnako ako o pár hodín na Slobodnej Európe. Aj Slobodná Európa sa bavila. Keď medzi prídavky zaradili Žlutou rúži z Texasu, mal som pocit, že je na pódiu viac zábavy ako pod ním. Ale to tiež nie je zlé.

Čo k Jane Kirschner? Jej tvorba sa posúva zaujímavým smerom, húfy priaznivcov jej dodávajú potrebnú energiu, hudobníci to zvládajú, vokálmi pomáhajú Skety. No keď to Eddie na pódiu vybalil aj ako tanečník, niekomu možno pripomenul Dávida z 2. knihy Samuelovej, inému blázna. Pár minút na to prišlo vysvetlenie, Jana oznámila, že jej tvorbu v súčastnosti ovplyvňuje ďalšie tehotenstvo. No netancujte potom.

Nedeľnú bohoslužbu sprevádzal okrem iných opäť Marián Varga. Keď sme si na jej konci spolu zaspievali jeho (a Peterajovu) Ľaliu poľnú, nedá sa nedodať: Áno, Pohoda.

Autor: Michal