Šegi:
jak na to idem, tak na to idem
potrebujem mať rezký takt v ušiach, vtedy ja na to idem
netreba môj ale aby stál za to, a aj na to príde
že či mi to a že či mi to nevyjde
zatiaľ čakám, kým ucítim niečo smradlavé
veď na to bunky mám v hlave, a keď niet ich je to pardavé
vtedy karhám, prichádza s klamanie, no azda pomože mi v tom marha ne?!
to môžem, a na čo sa zmožem to zožerem, dokopy poberem
text môj není ojeb, oser ani odser, tak ho berem
je to pravda ne sen, sa hneď preberem
keď je čistý priebeh a žiadny prúser ide to v kuse
s perom v ruke a ne v puse no tak nech nežerem
Miky Mora:
ja chytám pero, jeden šluk a začína sa teror
na papieroch horou morou, telefonát s dorou:
,,dneska nič, robím text mojou hlavou chorou, plný vzdorov
štýlom toreádorov ničím repových zorov.“
nová hudba hrá už mojou sporou norou
vtedy plnou parou témou danou
tlačím na ňu tlakom tristo barov, skúšam pevnosť zvarov
pre károv hlavolam, je množstvo tvarov pre stokárov
to darom, preto ber parom, trápne slová tarom znejúce barom
ja robím si po starom v papučách doma a ne až na ceste do štúdia v autobuse
ale píšem v jednom kuse píšem doma po obruse
pičoviny zase sú u mňa pasé, stratené v mase, stratené v čase
slová zrejú vo mne ako v klase
takto robím veci v betónovej base, miky mora – druhá strana
a že ako idem na to na pretrase
Moe:
zavrem dvere, nechcem byť rušený
pustím hudbu susedia odpovedia búšením
bo beat a basy im rozhádzali byt asi
lahám si, berem pero a papier, tak je
s hudbou rastie aj inšpirácia, ak je jak má byť hustá
dáva priestor pre zmier aj pre spor, som ponorený v mysli rituálne
kde text rozoberám vizuálne (vždy)
nepíšem dva týždne, skôr si premyslím
prídem a napíšem naraz, dám tomu formu
skúsim pár krát, vyspím sa na to a ráno ukáže sa
či je to také jak to poznáš pod zub
ako toto tu, spolupráca čo má hodnotu
je od toho tu, aby si videl ako to vzniká
tri skupiny, tri hudby, jak z rozprávky tri krát
abraka-dabra diktát!
Bacil:
vždy keď idem písať, potrebujem kľud mať
jeden malý šluk dať, s podkladom sa zohrať
ho spoznať, tému vopred poznať, so slovami sa pohrať, no né snáď?! neprestať
málokedy sa do toho neviem ani za piču ja dostať
niekedy to ide samo, inokedy zasa málo, ale za námahu stálo
aby to šťavu malo, vaše hlavy rozhýbalo, dobrý dojem aby to vám po sebe zanechalo
niektorých to sere, no tých čo vedia to na druhej strane zas bere
majú otvorené dvere, idú s nami v správnom čase
správnom mieste a v správnom smere
Opak:
každý kto bol v mojej izbe, pozná môj výhľad iste
ten pohľad z okna to je moje nabitie
a lezú vety striktne, či svetlo, či prítmie, ma mykne a píšem jak nik nie
to je jeden z rituálov, ktorý praktizujem často
a pravidelne, ako kefu s pastou
ráno či večer s bratislavou na dlani, ja stávam tam, ako čierny peter, vieš?
a keď píšem texty, často žerem ako hroch
aj za troch, čím viacej jedla, tým viacej strof
o nič menej kvalitných jak davidoff s plnou papuľou
to baví ma repovať viac než dosť
občas ani nezačnem, už myslím na publikum
hlavne na muziku, ktorá sa hodí mi
pred tým, než začnem písať texty, trvá to hodiny
štelujem mašiny, problém je s našimi
že nech to hrá tichšie s bicími strašnými
sa to nedá stíšiť lebo hudbu zrobil šegi
opak a hajtkovič do drvivej menšiny
Moloch Vlavo:
hu! prichádza do obehu, k slovu na moju slohu
v tom vidím úlohu, v sebe zvolať zálohu
vtedy ruka vľavo ide do pozoru
za seba aj mikyho moru, slohy naberajú vnútro a zvonka kvóru
čekuj oblohu, vidíš piču holú, čekuj na ulici okolie a zem
vidíš to čo není sen, s čím som prišiel sem, s tým sa stotožňujem
keď perofixou svoje vyjadrenie pripravuje
pomocou neho reagujem, keď robím veci, ktoré obľubujem
tým sa motivujem, vonku sa pohybujem
vo volnom čase zákon porušujem
ale potom doma na papier odzrkadľujem
čím kurva žijem, svojím životom sa inšpirujem
tým len udržujem, že tým jak odpisujem nejak spôsobujem
že krútim slová v texte, aby rýmy sedeli jak športové auto na ceste
no tak všetci ludia vedzte rýmom vážnosť neberem
ak vašu myseľ repom preberem
to je účel pôsobenia, toto je môj koniec
toto je môj koniec, kurvy dovidenia!
Dena:
keď idem na to ja, moje pero po papieri šmýka sa
papier vyzerá jak od piccassa, keď rukávy si vykasám
po celom dni vonku s chalanmi, domov dojdem všetci spia
susedia netušia, malú lampu zapnem si, zatiahnem závesy
a idem svojou cestou si
mám to buď v hlave hneď, alebo vela rozmýšľať musím, keď
inšpiráciu nemám ju hladám jak kár si sadám a vstávam
chodím tak vela po izbe, že konektor zo slúchatok vytrhávam von
potom chytím vlnu, idem po nej slovo ku slovu
do troch bítov čo dneska hrajú pospolu
musia ostať spolu, v tom zámer je, preto som našiel smer
až na poslednú chvílu aby som zašiel sem
nejebal na to, ja takto idem na to
jak na to idem, tak na to idem
potrebujem mať rezký takt v ušiach, vtedy ja na to idem
netreba môj ale aby stál za to, a aj na to príde
že či mi to a že či mi to nevyjde
zatiaľ čakám, kým ucítim niečo smradlavé
veď na to bunky mám v hlave, a keď niet ich je to pardavé
vtedy karhám, prichádza s klamanie, no azda pomože mi v tom marha ne?!
to môžem, a na čo sa zmožem to zožerem, dokopy poberem
text môj není ojeb, oser ani odser, tak ho berem
je to pravda ne sen, sa hneď preberem
keď je čistý priebeh a žiadny prúser ide to v kuse
s perom v ruke a ne v puse no tak nech nežerem
Miky Mora:
ja chytám pero, jeden šluk a začína sa teror
na papieroch horou morou, telefonát s dorou:
,,dneska nič, robím text mojou hlavou chorou, plný vzdorov
štýlom toreádorov ničím repových zorov.“
nová hudba hrá už mojou sporou norou
vtedy plnou parou témou danou
tlačím na ňu tlakom tristo barov, skúšam pevnosť zvarov
pre károv hlavolam, je množstvo tvarov pre stokárov
to darom, preto ber parom, trápne slová tarom znejúce barom
ja robím si po starom v papučách doma a ne až na ceste do štúdia v autobuse
ale píšem v jednom kuse píšem doma po obruse
pičoviny zase sú u mňa pasé, stratené v mase, stratené v čase
slová zrejú vo mne ako v klase
takto robím veci v betónovej base, miky mora – druhá strana
a že ako idem na to na pretrase
Moe:
zavrem dvere, nechcem byť rušený
pustím hudbu susedia odpovedia búšením
bo beat a basy im rozhádzali byt asi
lahám si, berem pero a papier, tak je
s hudbou rastie aj inšpirácia, ak je jak má byť hustá
dáva priestor pre zmier aj pre spor, som ponorený v mysli rituálne
kde text rozoberám vizuálne (vždy)
nepíšem dva týždne, skôr si premyslím
prídem a napíšem naraz, dám tomu formu
skúsim pár krát, vyspím sa na to a ráno ukáže sa
či je to také jak to poznáš pod zub
ako toto tu, spolupráca čo má hodnotu
je od toho tu, aby si videl ako to vzniká
tri skupiny, tri hudby, jak z rozprávky tri krát
abraka-dabra diktát!
Bacil:
vždy keď idem písať, potrebujem kľud mať
jeden malý šluk dať, s podkladom sa zohrať
ho spoznať, tému vopred poznať, so slovami sa pohrať, no né snáď?! neprestať
málokedy sa do toho neviem ani za piču ja dostať
niekedy to ide samo, inokedy zasa málo, ale za námahu stálo
aby to šťavu malo, vaše hlavy rozhýbalo, dobrý dojem aby to vám po sebe zanechalo
niektorých to sere, no tých čo vedia to na druhej strane zas bere
majú otvorené dvere, idú s nami v správnom čase
správnom mieste a v správnom smere
Opak:
každý kto bol v mojej izbe, pozná môj výhľad iste
ten pohľad z okna to je moje nabitie
a lezú vety striktne, či svetlo, či prítmie, ma mykne a píšem jak nik nie
to je jeden z rituálov, ktorý praktizujem často
a pravidelne, ako kefu s pastou
ráno či večer s bratislavou na dlani, ja stávam tam, ako čierny peter, vieš?
a keď píšem texty, často žerem ako hroch
aj za troch, čím viacej jedla, tým viacej strof
o nič menej kvalitných jak davidoff s plnou papuľou
to baví ma repovať viac než dosť
občas ani nezačnem, už myslím na publikum
hlavne na muziku, ktorá sa hodí mi
pred tým, než začnem písať texty, trvá to hodiny
štelujem mašiny, problém je s našimi
že nech to hrá tichšie s bicími strašnými
sa to nedá stíšiť lebo hudbu zrobil šegi
opak a hajtkovič do drvivej menšiny
Moloch Vlavo:
hu! prichádza do obehu, k slovu na moju slohu
v tom vidím úlohu, v sebe zvolať zálohu
vtedy ruka vľavo ide do pozoru
za seba aj mikyho moru, slohy naberajú vnútro a zvonka kvóru
čekuj oblohu, vidíš piču holú, čekuj na ulici okolie a zem
vidíš to čo není sen, s čím som prišiel sem, s tým sa stotožňujem
keď perofixou svoje vyjadrenie pripravuje
pomocou neho reagujem, keď robím veci, ktoré obľubujem
tým sa motivujem, vonku sa pohybujem
vo volnom čase zákon porušujem
ale potom doma na papier odzrkadľujem
čím kurva žijem, svojím životom sa inšpirujem
tým len udržujem, že tým jak odpisujem nejak spôsobujem
že krútim slová v texte, aby rýmy sedeli jak športové auto na ceste
no tak všetci ludia vedzte rýmom vážnosť neberem
ak vašu myseľ repom preberem
to je účel pôsobenia, toto je môj koniec
toto je môj koniec, kurvy dovidenia!
Dena:
keď idem na to ja, moje pero po papieri šmýka sa
papier vyzerá jak od piccassa, keď rukávy si vykasám
po celom dni vonku s chalanmi, domov dojdem všetci spia
susedia netušia, malú lampu zapnem si, zatiahnem závesy
a idem svojou cestou si
mám to buď v hlave hneď, alebo vela rozmýšľať musím, keď
inšpiráciu nemám ju hladám jak kár si sadám a vstávam
chodím tak vela po izbe, že konektor zo slúchatok vytrhávam von
potom chytím vlnu, idem po nej slovo ku slovu
do troch bítov čo dneska hrajú pospolu
musia ostať spolu, v tom zámer je, preto som našiel smer
až na poslednú chvílu aby som zašiel sem
nejebal na to, ja takto idem na to