Hmla Jazz

občas sa dvíha clivá ranná hmla
a to čo odhalí, je obyčajný všedný deň
len so mnou tá hmla ešte nikdy nepohla
v bielej hmle, bledne aj môj tieň

čím viac hmla myseľ zahmlieva
tým častejšie sa dvíha z hmly
tá tlmená a prudká vášeň
tá, ktorej sme sa nevyhli

a pieseň s povedomým nápevom
cez okno otvorené dokorán
prediera sa tou náhlou hmlou
len tak, len tak náhodou

a ráno raňajkujem v hmle
a hmla ma zbaví samoty
a tiene, bledé sú a mdlé
a ktovie, možno, možno si to ty

z hmly vystupujú spomienky
tie patria tomu, kto sa dobre pamätá
no ja, ja mám myseľ zahmlenú
a smolu, mám smolu na pätách

a pieseň s povedomým nápevom
cez okno otvorené dokorán
prediera sa tou náhlou hmlou
len tak náhodou, len tak náhodou

a pieseň s povedomým nápevom
cez okno otvorené dokorán
prediera sa tou náhlou hmlou
len tak, len tak, len tak náhodou