Orfeus a Euridika Pop

Číta ti hneď z pamätníku do hviezd schúlená,
on cíti, čo tá chvíľa znamená,
s harfou stojí na chodníku,
mlčí ozvena,
v tom zazrie kráčať Eurydiku
s vľúdnou tvárou,
krehkú ako steblo trávy.

Do posvätných brán vchádza s kvetom ružovým a noc je holá,
do posvätných brán vchádza cestou bielych zím a tíško volá,
že je tá brána dokorán, na viečkach dážď má,
ten dážď kamenný, kto ho zamení za motýle túlavé,
tak za ňou kráča.

Do posvätných brán vchádza za jej znamením a svet si kľaká,
do posvätných brán vchádza cestou bielych zím, už naňho čaká,
on hrá jej pieseň dúhovú a ona s ním rýchlo letí
von z tých nemých brán, von letí letom motýlím.

Á á á á á .....

On hrá jej pieseň dúhovú a ona s ním rýchlo letí
von z tých nemých brán, von letí letom motýlím.