Margaret Steiffová Rock

Mestečko Goenningen, smutné a nevľúdne,
mestečko Goenningen, pred rokmi ako dnes.

Námestie s radnicou, kostolík za riekou,
z mestečka Goenningen je všade ďaleko.

Každý deň trvá tu sivé nekonečno,
ťažko byť v Goenningen starnúcou slečnou.

Marišku Steiffovú miloval kominár,
vždy, keď sa z večerí, ticho naň spomína.

V mestečku Goenningen každý jej závidel
chlapca, čo lietať chcel, ale bol bez krídel.

Každý deň trvá tu sivé nekonečno,
ťažko byť v Goenningen starnúcou slečnou.

V dvorane slávy ľudskej pamäti
od vekov žiaria veľké mená,
v dvorane slávy ľudskej pamäti
chýba mi jedna žena.

Svadby a pôrody, staručká matrika,
Marišky Steiffovej, tej sa to netýka.

Tri sestry vydaté, Mariška najstaršia,
v podivnom kláštore uprostred cudzích šiat.

Za strojom šijacím s láskou a nehou
spísala svoje sny švabachom stehov.

Mnohí z vás to azda nevedia:
na jeseň v tisíc deväťsto treťom
krajčírka vymyslela deťom
plyšového medveďa.

V dvorane slávy ľudskej pamäti
od vekov žiaria veľké mená,
v dvorane slávy ľudskej pamäti
chýba mi jedna žena.

Krajčírka z Goenningen Margaret Steiffová
vymyslela deťom plyšového medveďa.