Čo nám dali Hip-Hop

Ľudia nemajú čas niekam ísť, niečo robiť,
neni pohyb, aj tak bolia tie nohy,
deň má málo hodín, preto stále hlava bolí,
celý deň sa niečo robí,
mobil v jednom kuse zvoní,
málokedy to čo dáš aj dostaneš naspäť,
zastavíš, až keď zas stojíš v zápche,
cesty mám bez chýb vážne, neviem, kde to viaz ne.
aj keď mám presný čas, neviem byť tak presný, jak chcem.
výplatné pásky robia vrásky, ľudia v pasci
musia platiť vlastným šťastím, čas neni nazvyš, štát jebe nás, som rád, že nemusím byť jeden z más.
preberám sa, idem z domu až pred jedenástou,
lebo neviem nájsť zmysel, prečo by som mal platiť štátu čo chce,
nemocnice, jak keby sa natáčal Hostel, poď sem! dostaneš posteľ, jak po vojne v Bosne,
pritom za čo platíš by si mal byť, jak vo sne.
podvody, ktoré keď vidíš, ostávaš v nervoch,
slušným ľuďom dôchodok pod 300 euro,
celý život makali na to, aby len čakali jako ich štát zapáli
a tam v chudobe skapali.
Čo povedať viac, jak čo bolo povedané už 100x,
že ti štát radšej poláme rebrá,
ako keby ti mal niečo dať,
vyjebaná chamraď,
čo rozhoduje bez nás,
bežná prax,
majú úplne v piči, že ľudia nemajú čo žrať,
až kým tam nenabehne Vilo s kamerou,
sako za 2000 euro,
kurvadrát!, to je strach. (dobrý večer, čau chlapi.).
čo ti dali okrem hry na city, dopiči!
tvoje oči pre plač
ešte nepomohli nikomu, prestaň to pozerať,
choď von, pomôž tam, kde ťa je treba,
oni pomáhajú iba naoko, na to sa môžem vyjebať,
aj skurvená cirkev, na ich suchý chleba,
ne rúcha vyšívané zlatom a fary, jak haciendy,
čo mával Escobar.
beda tomu, čo zapredá
Boha, nedá mi to spať,
čo ukrýva Vatikán,
žiadna veda,
pustite tam ľudí, nech sa pozrú,
ja viem,
nemôžete, lebo kryjete len seba,
no neojebete Ho,
On vás vidí, špiny,
prichádza zmena,
teraz!
Jediné, čo dali nám, tie školy,
boli, kamaráti,
je to tak, fakt sorry,
úroveň majú veľkú, jak hodnotu forint,
titul, ktorý využiješ jak análny kolík,
a od piče po riť neni až taká diaľka,
môžeš postaviť sa na hlavu a robiť saltá,
keď nejsi čajka,
neprehltneš palca
tomu, kto drží tú kasu, jak bankár.
Od čias Nefertiti a Achnatona
ľuďom rastie vedomie,
už nejsú jak ovce a somár,
čoraz viac cítiť, že pretiekol pohár,
médiá živené hovnami, kto má
na svedomí, že keď sa vynára pravda,
hneď je to zahmlené,
bárjaký bastard mi nemôže pokriviť myseľ,
nemôže určiť, čo píšem a kam,
nedali mi nič, ja im dám, dopiče!
zostávam tu, neutekám, jak piker,
všetko to zaznamenám v mojom spise
po jednom vás utopím,
tak si to u mňa neskurvite!