V dobrom aj v zlom budeš moja,
rany tie sa s tebou zhoja.
Keď je slnko, keď je zima,
ty si moja domovina.
Hej, hej, hej sokoly,
z výšky hľadia na to všetko, čo nás bolí.
Zbohom, zbohom, zvoň nad krajinou,
rozliehaj sa letom zimou.
Hej, hej, hej sokoly,
z výšky hľadia na to všetko, čo ná
s bolí.
Zbohom, zbohom, zvoň nad krajinou,
rozliehaj sa, zvoň, zvoň, zvoň!
Rád vás mám, vy, blízki moji,
lúku v búrke, vietor spodí
lásku dcér i jazvy synov,
slnko svieti nad krajinou.
Hej, hej, hej sokoly,
z výšky hľadia na to všetko, čo nás bolí.
Zbohom, zbohom, zvoň nad krajinou,
rozliehaj sa letom zimou.
Hej, hej, hej sokoly,
z výšky hľadia na to všetko, čo nás bolí.
Zbohom, zbohom, zvoň nad krajinou,
rozliehaj sa, zvoň, zvoň, zvoň!
Láska moja, kraj môj drahý,
tu sme boli chlapci malí,
raz ma nájdeš pod tou hlinou,
letia vtáci nad krajinou.
Hej, hej, hej sokoly,
z výšky hľadia na to všetko, čo nás bolí.
Zbohom, zbohom, zvoň nad krajinou,
rozliehaj sa letom zimou.
Hej, hej, hej sokoly,
z výšky hľadia na to všetko, čo nás bolí.
Zbohom, zbohom, zvoň nad krajinou,
rozliehaj sa, zvoň, zvoň, zvoň!
Hej, hej, hej sokoly,
z výšky hľadia na to všetko, čo nás bolí.
Zbohom, zbohom, zvoň nad krajinou,
rozliehaj sa letom zimou.
Hej, hej, hej sokoly,
z výšky hľadia na to všetko, čo nás bolí.
Zbohom, zbohom, zvoň nad krajinou,
rozliehaj sa, zvoň, zvoň, zvoň!
Vloženo: 24. 2. 2018 , martin